Dejiny sokolského hnutia na SLOVENSKU
Slovenský prejav bol v celom Uhorsku nielen neuznávaný, ale hrubo v akýchkoľvek prejavoch potláčaný. Nikde na Slovensku nebolo možné nastoľovať myšlienku o slovenskom Sokole, lebo stupňoanie maďarizácie postupovalo až natoľko, že Slovíci už nemohli pôsobiť ani na školách ako učitelia.
Až po utvorení Československej republiky, koncom roku 1918 boli založené prvé dve sokolské jednoty na Slovensku, a to v Skalici a v Stupave. Potom v roku 1919 sa už zakladali jednoty na celom Slovensku. Veľkou propagáciou Sokola v prvých poprevratových rokoch bolo to, že sokolské pluky z Čiech prišli vyhnať zo Slovenska maďarské vojská Bélu Kúna, ktoré znemožňovali ustanovenie slovenských vládnych inštitúcií. Boli to sokolské dobrovoľnícke skupiny.
Koncom roku 1919 sa už Sokol tak na Slovensku rozrástol, že sa mohlo vytvoriť šesť sokolských žúp a to Bratislavská – Masarykova, Považská – Štefánikova, Nitrianska – Svätoplukova, Podtatranská – Hviezdoslavova, Pohronská a Východoslovenská. Vydávali si vlastný časopis Slovenský Sokol, ale len počas troch rokov (1919-1922). Potom si každá župa vydávala svoj vestník, napríklad Masarykova Bradlo, Považská Sokol na Považí, Pohronská Detvan, Podtatranská Tatranský Sokol, Východoslovenská Spravodaj Východoslovenskej župy.
V roku 1937 bolo na Slovensku 176 jednôt a mali 10 športových odborov spolu s 6 122 členmi.
Keď po šiestom októbri 1938 fašisti pomohli nastoliť ľudácku autonomnú vládu podporovanú fašistickým Nemeckom, bolo len samozrejmé, že slobodomyseľný a demokratický Sokol nemohol ďalej na Slovensku pôsobiť. Neostali ušetrené sokolovne, ihriská a iné zariadenia. Miesto cvičenia konali sa v telocvičniach gardistické zrazy, tanečné mítingy, niekde kiná, ale najhoršie aj krčmy a skladiská. Drobnými akciami nadobudnutý skokolský majetok sa razom znehodnocoval a ničil. Sokoli boli napádaní, zatýkaní.
Len ťažko si možno predstaviť ťažkosti, ktoré nastali Sokolu po oslobodení v rokoch 1945 až 1948, kedy sa len veľkou námahou darilo kde-tu oživiť Sokol. Boli to roky veľkých sklamaní a nerovného boja oslabeného a poničeného Sokola s mocnými silami podporovanými vonkajšou mocnosťou. Po dlhšom chaose sa oživuje cvičenie, ktoré ale vyúsťuje len ako divadlo v spartakiádach zväčša vedených na skúsenostiach sokolských zletov, ale už celkom v nesokolskom duchu.
Na Slovensku sa v období medzi spartakiádmi robili telovýchovné slávnosti. Mali sme nimi na zreteli zachovať čo najviac sokolského, hlavne v pojatí dobrovoľnosti, keď sa začínali snahy o diktát pre cvičencov v povinnej účasti na spartakiádach a v podplácaní cvičiacich najrozličnejšími formami. Sokol priniesol do masových vystúpení viacero novôt. Napríklad farebné značky dokázali priviesť cvičencov na plochu bez zdĺhavých vytyčovaní a bez vedúcich. To umožnilo vytvárať celú réžiu vystúpenia. Tak sa slovenskí telovýchovní pracovníci dostali do čela tvorcov nových foriem masových vystúpení.
Po nežnej revolúcii,ktorá spontánne a masove ovládla politickú situáciu po 17. novembri 1989 sa znovu oživuje Sokol za neuveriteľne ťažkých podmienok. Ku ustanovujúcemu zjazdu Česko-slovenskej obce sokolskej dňa 7. januára 1990 pripojili sa aj slovenskí sokoli. Oživil sa Prípravný výbor Sokola na Slovensku, ktorý pomáha oživiť činnosť Sokola. Sídli v bratislavskej sokolovni a usiľuje sa, aby sa sokolský duch oživil novým životom.
